Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!

Uzavretie manželstva pečatí svadobná hostina. Obdobie konania svadieb bolo zvyčajne na jeseň pred adventom, v čase fašiangov alebo po Veľkej noci, najmä kvôli prebiehajúcim poľnohospodárskym prácam, ktoré nesmeli byť narušené a z dôvodu dostatku úrody na usporiadanie hostiny. 

Niektoré hostiny trvali viac dní a mnohí si na veselicu "ako sa patrí" požičali peniaze. Zaujímavosťou je, že chudobnejší si vyberali ako deň svadby štvrtok. Robilo sa to z dôvodu piatkového pôstu, kedy sa hostia museli postiť a tak sa umelo znižovali náklady na hostinu, ktorá prakticky mohla trvať len do polnoci.

Pri prípravách bola potrebná pomoc príbuzných, susedov, niekedy aj celej dediny a táto výpomoc bola recipročná. Dedinčania si navzájom požičiavali suroviny a každý dal, čo mal. Veľká slávnosť si vyžadovala aj špeciálne jedlá, ktoré sa pripravovali v svadobných domoch. Obvykle sa podávala hovädzina a v prípade, že bolo málo mäsa, podávalo sa len novomanželom, družičkám, družbom, rodičom a starejším. Okrem toho sa podávala kyslá kapusta s krúpami, rôzne polievky a omáčky, ktoré sa jedli s chlebom, a samozrejme koláče.

Svadobná hostina sa konala po sobáši v dome nevesty a večer sa presunula do domu ženícha. Ako pri všetkých ostatných svadobných rituáloch, aj pri hostine nechýbali magické predmety, ako napríklad jablko, sviečka, stromček či radostník. V porovnaní s dnešnými svadbami rodičia nesedeli pri stole mladomanželov, ale ponúkali a obiehali hostí. Každá hostina sa začínala modlitbou a prípitkom.

Najrozšírenejšou obyčajou, ktorá sa zachovala dodnes, bolo jedenie mladomanželov z jedného taniera jednou lyžicou, čo malo symbolizovať ich spojenie a jednotu. Jedlá sa podávali v misách, z ktorých jedli svadobčania na znak svornosti spoločne. Na záver hostiny sa delil medzi svadobčanov obradový koláč radostník a všetci hostia boli obdarení známou výslužkou.

Hostia sa zabávali rôznymi príhodami, piesňami, hrami a prebiehali rôzne peňažné "zbierky" pre novomanželov. Svadobná hostina sa v čase zmenila na nepoznanie, najmä presunom jej konania do rôznych verejných priestorov. Transformáciou podoby svadobnej hostiny v priebehu 20. storočia sa stal veľmi populárny zvyk prípitku mladomanželov, ktorí poháriky rozbijú a spoločne črepy – symbol šťastia – následne zametajú.