Svadobný obrad - kedy a kde?
Sobáš vždy bol a je aktom právoplatného uzavretia manželstva. Tak, ako aj pri iných svadobných úkonoch, aj sobáš sprevádzali magické úkony a povery týkajúce sa budúcnosti mladých.
Obrad môže byť buď cirkevný, alebo civilný. Forma obradu v minulosti podliehala súboru noriem tvoriacich právny poriadok nazývanému obyčajové právo. Práve prostredníctvom ustálených obyčají predstavovala záväznosť.
Podľa rozhodnutia Kresťanskej cirkvi z roku 1563 bol jediný právoplatný spôsob uzavretia manželstva cirkevný sobáš minimálne pred kňazom a dvoma svedkami. Obojstranným súhlasom, výmenou prsteňov, zviazaním rúk štólou a požehnaním bolo manželstvo vyhlásené za právoplatné. Neskôr, v roku 1894 bol právoplatnou formou uzavretia manželstva civilný sobáš, nie však v nám dnes známej podobe. Obrad sa konal tri týždne pred cirkevným obradom a forma predstavovala len zápis snúbencov a notára na príslušnom úrade. Vznikom Československej republiky v roku 1918 sa stal civilný sobáš dobrovoľným, uprednostňoval sa cirkevný.
Od roku 1950, v súvislosti s nástupom komunizmu, boli povolené iba civilné obrady. Cirkevné boli v tej dobe dobrovoľné, avšak neboli právoplatné. V 60. rokoch započali činnosť Zbory pre občianske záležitosti, ktoré pôsobili pri miestnych úradoch. Sobáš rozvíjali ako občiansky rituál, do ktorého vštepovali prvky tradičnej lokálnej kultúry. Novelizáciou z roku 1992 bol cirkevný a civilný sobáš zrovnoprávnený. Po uzavretí občianskeho sobáša je možný aj obrad cirkevný, v civilnom práve ním však už nevzniknú žiadne právne následky.
Rímskokatolícke obrady sa konali spravidla ráno, evanjelické naopak popoludní. Začiatkom 20. storočia sa nesobášilo v stredy, ani v piatky, a naopak šťastným dňom pre sobáš bol pondelok či štvrtok. Až počas druhej svetovej vojny sa stala obradným termínom najmä sobota.
Aký sobáš budete mať vy? Na lúke, v kaplnke, na pláži? V sobotu, v piatok či utorok?