Pozývanie na svadbu a svadobnú hostinu

Po zásnubách obvykle nasledovalo pozývanie hostí na svadbu. Forma a spôsob pozývania sa regionálne líšila. Pozývať mohli nielen mladí, ako je tomu teraz, ale aj družba či svadobní rodičia. 

Na znak pozvania rozdávali zváči sviatočné pečivo, najčastejšie nazývané radostník (regionálne sa názvy líšili). Koláč mal obvykle okrúhly plný, či plný prstencový tvar. Svadobný radostník zdobili papierové vtáčiky, kvety, stužky či rôzne vetvičky. Nebol len súčasťou pozývania na svadbu, ale aj súčasťou samotnej svadobnej hostiny. Ležal položený v ženíchovom dome na stole pred mladomanželmi. V závere svadby bol rozdelený medzi všetkých hostí ako potvrdenie účasti na svadbe.

Pozývanie na svadbu prebiehalo na etapy počas takzvaných ohlášok. Ohlášky, oficiálne cirkevné oznámenie sobáša, mali za úlohu odhaliť možné manželské prekážky. Táto povinnosť trvala od začiatku 13. storočia, až do roku 1977, odkedy ju cirkev nevyžaduje. V obci, z ktorých mladí pochádzali ich farár vyhlasoval tri nedele po sebe. Od vyhlásenia ohlášok nosievala mladucha vo vlasoch partu, či veniec a mládenec ručník, pierko, či stužku za klobúkom. V tomto období mladí absolvovali cirkevné poučenia o manželstve u farára, za ktoré sa mu mladí patrične odmenili – pradenami ľanu, či pomocnými prácami.

Zachoval sa ešte u vás zvyk ohlášok? Napíšte nám do komentárov obec, v ktorej táto obyčaj zotrvala.